Začnime veselo. Ako sa mám správať, keď prídem prvýkrát na nudapláž a chcem vyzerať, že tam chodím pravidelne?
Vyzliecť sa postojačky donaha a pritom plynulo konverzovať o zhustenej premávke na výpadovke, letných výpredajoch alebo predvolebných preferenciách :-). Pre úplného nováčika je určite najlepšie, ak ho na nudapláž zoberie niekto, kto už má s naturizmom skúsenosti. Nežiaducu pozornosť určite viac vzbudí človek, ktorý si medzi naháčov sadne v plavkách, polhodinu sa okúňa a potom sa začne „nenápadne“ vyzliekať.
Existuje naozaj reálna nudapláž, taká, ako je vykreslená v tvojej knižke? Stretáva sa tam komunita ľudí, ktorí sú si istým spôsobom blízki?
Existuje, len v okolí Bratislavy je neoficiálnych naturistických lokalít dokonca niekoľko. Mňa do už fungujúcej partičky naturistov tiež vtiahol kamarát, neskôr som zas ja priviedla ďalších kamarátov. Je to naozaj pestrá spoločnosť ľudí rôznych povolaní, koníčkov, temperamentov, veku, humoru či výrečnosti. Jednoducho sa neschádzajú pri pive, na káve či pri ohni na chate, ale celé leto kompletne nahí pri vode.
A keď príde nový človek, zhodnotia jeho zovňajšok?
Nového človeka na nudapláži si môžeš fixovať len na základe jeho tela, to je jasné. Kým si zapamätáš jeho meno, samozrejme, že ho registruješ podľa farby vlasov, tetovania či obľúbenej šiltovky. Alebo podľa charakteristických telesných proporcií :-).
Tak ako sa tvoja kniha bezstarostne a veselo začína, tak sa zrazu dostaneme k téme, pri ktorej nám zamrzne úsmev na perách. Predpokladám, že aj táto časť knižky je z tvojho života...
Tak veselé zážitky z nudapláže, ako aj zážitky mimo nej, ktoré však súvisia s diametrálne odlišným typom „nudenia“, boli intenzívne inšpirované tým, čo som sama prežila.
Pri knižkách z Evitapressu sme zvyknutí na to, že ide viac-menej o skutočné príbehy... Aj keď človek má od toho, čo prežil, časový odstup, aké to bolo, keď si si musela vrátiť nepríjemné spomienky?
Hnevala som sa sama na seba, že sa znova rýpem vo veciach, na ktoré sa programovo snažím zabudnúť. Aj mne sa pri písaní knihy vracali pocity neidentifikovateľného strachu, bezmocnosti a ohrozenia aj so všetkými fyzickými prejavmi ako nespavosť či nechutenstvo. Dlhé roky som o tom, čo sa mi stalo, nedokázala vôbec rozprávať, preto tento príbeh vlastne ešte nikto nikdy celý nepočul. Zistila som dokonca, že aj dnes mi robí problém o ňom hovoriť, dokázala som ho však aspoň napísať.
Príbeh ženy, ktorú vlastný manžel postupom času dostane do izolácie, možno nie ja taký ojedinelý, ako sa zdá. Vieš dnes povedať, ako sa to aj múdrej a spoločenskej žene môže stať?
Myslím si, že to súvisí s tým, že dievčatá stále vychovávajú k tomu, že majú myslieť hlavne na dobro druhých, nie na svoje. Mnohé ženy sú ochotné vzdať sa vlastných snov, túžob a cieľov len preto, že začnú plniť očakávania ľudí okolo seba – rodičov, partnerov, vlastných detí. Vraj sa to tak patrí, vraj žena má byť zodpovedná, nekonfliktná a submisívna strážkyňa rodinného kozuba. Skôr či neskôr tak stratí vlastnú vôľu, v najhoršom prípade (a vôbec nie zriedkavom) presvedčí samu seba, že je to jej povinnosť a zdroj jej takzvaného šťastia. Obávam sa, že dokonca čím je žena vzdelanejšia, tým je aj „zodpovednejšia“, a že podobné príbehy ako ten v Čistej nude nebudú žiadnou výnimkou ani medzi vysokoškoláčkami žijúcimi vo veľkých mestách.
Nech to chceš alebo nie – tvoj príbeh bude pre mnohé ženy inšpiráciou, motiváciou, aby vo svojom živote niečo zmenili. Kde si nabrala na „oslobodenie sa“ odvahu ty?
Nebola to odvaha a už vôbec nie racionálne rozhodnutie. Bol to len najprimitívnejší pud sebazáchovy, dokonca niečo, čo som si sama ešte dlho vysvetľovala ako svoje zlyhanie a útek od problému – nie jeho riešenie. Až s odstupom času som zistila, že práve ten útek riešením bol. Prestala som totiž konečne veci len znášať a začala som konať. Dokonca som sa v tejto užitočnej technike odvtedy už aj celkom zdokonalila :-).
A odvahu na napísanie knihy si nabrala kde?
Ani tu nejde o odvahu, bola to skôr profesionálna výzva. Ako novinárka sa venujem „suchým“ informáciám, na skutočných spisovateľoch obdivujem ich schopnosť zachytiť emócie. Jednoducho som si to chcela vyskúšať, skúšanie nových vecí ma baví. Navyše, emócie, o ktoré ide v Čistej nude, sú také zložité, že asi ani nemajú meno. Sama som zvedavá, či je to len môj pocit, alebo budú mať podobný názor aj čitatelia.
Aké knihy čítaš vo voľnom čase ty – na nudapláži?
Ochutnávam všetko a všetko aj dočítam, aj keď sa mi niekedy kniha nepáči. Jedinú výnimku som spravila s Bratmi Karamazovcami, to bolo nad moje sily, ospravedlňujem sa pánovi Dostojevskému. Skoro každý rok nosím so sebou znova a znova k vode nádhernú láskavú knižku Traja muži v člne od Jeroma Klapku Jeroma a rovnaký mne blízky humor má aj Miroslav Horníček. Keď som sa však chcela vyhnúť debatám na tému „akú knihu to čítaš“, tak som si priniesla na pláž osemstostranový životopis Mao CeTunga. Mao sa osvedčil, aj keď fúkal vietor a musela som si niečím zaťažiť deku.
Si novinárka, bývalá moderátorka – ako sa cítiš v role autorky knihy?
Zatiaľ sa mi to znáša dobre. Možno sa budem aj menej nudiť :-).
Knihu Evy Bacigalovej Čistá nuda si môžete kúpiť v našom internetovom obchode.
